Príbeh:

Hyori, inými slovami- stratený prípad. Ako dieťa bola adoptovaná milou rodinou- bola síce ešte malá, no zároveň nebola natoľko mladá aby si celé obdobie v detskom domove nepamätala. Síce rodina ktorá ju prichýlila bola naozaj zhovievavá, snažili sa jej dopriať všetko čo potrebovala- dokonca mali o niečo staršieho syna, ktorý od začiatku prejavoval snahu ukázať jej že ju vnímajú ako člena rodiny- ona bola vždy trošku odtiahnutá a zo začiatku sa s nimi takmer nerozprávala. Čím staršia však bola, tým otvorenejšia bola aj jej novým rodičom a rodine v ktorej žila. Bola im vďačná za to že jej medzi nimi urobili miesto a že sa o ňu tak starali- stále však boli isté veci s ktorými nebola úplne comfortable. Preto začala pracovať v brigádach hneď ako mohla, len aby si privyrobila a mohla si sama kúpiť veci bez toho aby sa cítila zle. Bola typický former gifted kid, ako študentka na základnej a polku strednej školy bola perfektná, mala takmer čisté jednotky, učitelia ju zbožňovali. Tak ako to s takýmito deťmi však často býva, počas strednej školy Hyori stratila svoju iskru. Akoby jej to zrazu nemyslelo, to čo ju bavilo do teraz bolo nudné, všetko jej prišlo rovnaké a nič nemalo zmysel. Našla svoj úkryt v umení- vo fotografií, aby sme boli presný. Vyjadrovala samú seba pomocou autoportrétov, mohla zo seba urobiť niečo úplne abstraktné, čo ju fascinovalo. Časom sa začala zaujímať aj o fotografiu všeobecne- portréty, krajinky, no bavila ju dokonca aj móda. Počas strednej školy preto prešla kurzom fotografie, aby mala základné vedomosti a ako jedna zo stoviek mladých fotografiek, aj ona si otvorila svoj malý "ateliérik", kde pracovala. Práca sa jej ešte len rozbiehala, no bavila ju. Na vysokú školu sa dostala šťastne, po príjmačkách bola medzi prvými miestami. Aj keď ju už nebavilo učenie sa ako také, verila že jej škola pomôže rozvinúť svoje umelecké schopnosti. Keďže žila vo svojej vlastnej bublinke, nikdy nemala veľa kamarátov, ba dokonca, veľa detí ju už od základky šikanovalo zrovna vďaka jej svojskému mysleniu. šikana je niečo čo sa s ňou tiahlo od detstva a niesla následky až do teraz- zatiaľ čo bola ku ľuďom až slepo milá, často mala pocit že musí chodiť po špičkách aby neurobila zlý krok, aby nikoho nenahnevala a aby sa znovu nepopálila. Bola preto viac samotárska a pokiaľ jej niekto neprejavil záujem spoznať ju, bola pri nových ľuďoch opatrná.

Čo sa však jej povahy týka, Hyori bola celkom nepredvídateľná. Nálada sa jej dokázala celá otočiť v priebehu pár minút. Zväčša bola tichšia, no v spoločnosti správnych ľudí dokázala byť aj hlučnejšia. Milovala mačky a sama si túžila svoju vlastnú zaobstarať. Bola upnutá na internete, vždy keď mohla pozerala do mobilu, alebo aspoň počúvala hudbu či podcasty. Bol to ďalší z jej únikov z reality..